Turistika

 

Mengusovská dolina

Mengusovská dolina je 8 kilometrov dlhá, rozvetvená, turisticky príťažlivá dolina. Jej vody vytvárajú riečku Poprad. Kratšie túry smerujú zo Štrbského Plesa (červená) alebo zo zastávky TEŽ Popradské Pleso (modrá) do centra doliny k Popradskému plesu (Chata pri Popradskom plese - ubytovanie, strava) a na Symbolický cintorín (pamiatka obetiam hôr).
Pri Popradskom plese sa dolina člení na severovýchodnú Zlomiskovú a na severozápadnú samotnú Mengusovskú dolinu. Ňou chodník (modrá) stúpa do Hincovej kotliny a do bočnej kotliny Žabích plies (červená). Hincovu kotlinu lemuje skalný amfiteáter Mengusovských štítov, Kôprovského štítu a Čubriny.
V závere dominuje Veľké Hincovo pleso (20,08 ha, hĺbka 53,7 m - najväčšie a najhlbšie na slovenskom území Tatier). Cez Vyšné Kôprovské sedlo možný prechod do Kôprovej doliny (modrá) alebo výstup na Kôprovský štít (červená) s výhľadmi do okolitých dolín a na susedné vrcholy.
Kotlinu Žabích plies oddeľuje od Hincovej kotliny južný hrebeň dominantného pyramídového vrcholu Volovca. Okolo Žabích plies chodník (červená) stúpa mohutným sklaným prahom (zaistený reťazami) do Dolinky pod Váhou ku Chate pod Rysmi (2250 m, najvyššie položená vysokohorská chata). Cez sedlo Váhy chodník stúpa na najvyhľadávanejší výhľadový vrchol Rysy (2499,6 m, štátna hranica - nutný návrat).  

 

 

Rysy

Rysy (2 499 m) sú hraničným vrcholom medzi Slovenskom a Poľskom v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. Majú tri vrcholy: vyhliadkový (hraničný) severozápadný, prostredný (hlavný) a juhovýchodný, najnižší.
Z vrcholu vybiehajú tri hrebene: na sever k Malým Rysom, na juh cez Váhu k Ťažkému štítu a na západ k Žabiemu koňovi.
Rysy patria k najnavštevovanejším tatranským vrcholom. Pre široký rozhľad, ktorý poskytujú, ich pred 1. svetovou vojnou propagovali ako „uhorské" alebo „tatranské Rigi". Prvý známy výstup vykonal správca Starého Smokovca Eduard Blásy (1820-1888) s vodcom Jánom Rumanom Diečnym st. 20. júla 1840, v zime Teodor Wundt s Jakubom Horvayom 10. apríla 1884. V 90. rokoch 19. storočia pripomínala Blásyho prvovýstup mramorová tabuľa.  

   

 

Sedlo pod Ostrvou

Ostrva (1 926 m) je rozložitý vrchol na konci bočného juhozápadného hrebeňa Končistej. Pred nevýrazným vrcholom prechádza cez Sedlo pod Ostrvou Tatranská magistrála. Je to vyhliadkový bod, z ktorého je krásny výhľad do Mengusovskej doliny a Zlomísk.
Stráne Ostrvy oddávna poznali pytliaci a poľovníci. Turisti ju navštevujú od roku 1875, v zime od roku 1891. Prvý chodník z Vyšných Hágov postavil v roku 1886 Uhorský karpatský spolok. Terajší úsek magistrály bol vybudovaný v rokoch 1930 až 1931.  

 

Kôprovský štít

Kôprovský štít (2 367 m) je výrazný vrchol, prvý v krivánskej rázsoche, ktorá vychádza z Čubriny. Na vrchol vedie turistický chodník z Vyšného Kôprovského sedla. Zo štítu je nádherný výhľad. V blízkosti sa nachádza Veľké Hincovo pleso.
Po úbočiach štítu sa oddávna pohybovali pytliaci a poľovníci. Začiatky jeho horolezeckej histórie siahajú do čias okolo roku 1880, v zime roku 1906.  

 

 

Štrbské Pleso

Najvyššie položená turistická osada vo Vysokých Tatrách. V roku 1872 vyrástla na južnom brehu jazera Štrbské pleso poľovnícka chatka zemepána Jozefa Szentiványiho a stala sa zárodkom neskoršieho turistického strediska Štrbské Pleso.
Uhorský karpatský spolok dal v roku 1875 podnet k výstavbe turistickej ubytovne. K nej pribudli zakrátko aj ďalšie hotely a reštaurácie, kúpeľný dom a niekoľko viliek. V roku 1885 priznali osade charakter liečivých kúpeľov. Výstavbu za uhorského štátu dovŕšili v roku 1906 hotely Hviezdoslav a Kriváň.
V roku 1876 vybudovali vozovňu Tatranská Štrba - Štrbské Pleso (r. 1921 ju prestavali na autocestu) a v roku 1896 postavili ozubnicovú železnicu, ktorú v roku 1933 nahradili autobusy. V roku 1885 dostalo Štrbské Pleso spojenie so Starým Smokovcom a roku 1911 odovzdali verejnosti aj súbežnú elektrickú železnicu.
Situácia po 2. svetovej vojne si vynútila premenu hotelov na protiastmatické sanatóriá, no v súvislosti s prípravami na Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970 chýbajúce ubytovacie a reštauračné kapacity nahradili modernými novostavbami. Súčasne boli postavené nové dopravné objekty vrátane novej elektrickej "zubačky" z Tatranskej Štrby, budova spojov, obchody a v ústí Mlynickej doliny vyrástol veľkoryso vybudovaný lyžiarsky areál. V roku 1976 dali do prevádzky moderný liečebný dom Helios.
Na Štrbskom Plese žil Gustáv Nedobrý (1893-1966), jeden zo zakladateľov horolezeckého spolku IAMES, organizátor slovenskej turistiky, horskej vodcovskej a záchrannej služby.
 

 

Symbolický cintorín

Symbolický cintorín (1 525 m) je turistami hojne navštevované pamätné miesto v blízkosti Popradského plesa pod západnými stenami Ostrvy, kde sa v limbovom háji nachádza symbolický cintorín na pamiatku tých, čo nechali svoje životy vo Vysokých Tatrách a výnimočne i Tatrancov, ktorí zahynuli vo svetových horách.
Toho času je tu vyše 360 pamätných tabúľ s viac ako 500 menami a 50 ručne vyrezávaných drevených krížov. Pôvodne boli pamätné tabule obetí Vysokých Tatier roztrúsené viac-menej na konkrétnych miestach horských tragédií. Otcom myšlienky založiť symbolický cintorín bol akademický maliar Otakar Štáfl (1884 až 1945), ktorý sa spolu s manželkou a niekoľkými priateľmi pustili v roku 1936 do jeho výstavby. Verejnosti ho odovzdali v roku 1940 s mottom „Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu".
Dnes sa o symbolický cintorín starajú Štátne lesy TANAPu. Pre jeho ďalšie rozširovanie platia z estetických a priestorových príčin prísne kritériá.  

Prihlásenie